V tomto roku sa spomína akási listina v súvislosti s cirkevnými majetkami v okoličnianskom chotári.

Listina kráľa Belu IV., v ktorej sa hovorí o darovanej zemi medzi dedinami Vrbica a Okoličné. Zem mal darovať kráľ akémusi Bosinovi a jeho synom. Listina sa ukázala falošná.

Skupina kráľovských psiarov získava úľavu z desiatku. Psiar Božej získava majetok o rozsahu 90 jutár (30 ha). Prvá písomná zmienka o zaniknutej obci Božin, ktorá ležala v okoličnianskom chotári.

Prvá písomná hodnoverná zbierka o okoličnianskom majetku. Kráľ Ladislav IV. v listine vracia majetok stošickým psiarom. V listine sa spomína osada Akalichna (Okoličné). Prvá zmienka o navrátení majetku Stoišovi, majiteľovi Stošíc.

Okoličniansky zeman Pavol, syn Mikov, dáva sestre Kataríne a jej manželovi časť dedičného majetku, ležiaceho medzi okoličnianskym a vrbickým chotárom. Tento majetok mal názov Brezina.

Uskutočnila sa ďalšia deľba majetku kráľovských psiarov. Majetok Blažeja pripadá Jakubovi Kováčovi.

Kráľ vracia bratom Jána z Okoličného Markovi a Serafínovi okoličnianske majetky. V polovici 14. storočia sa Brezina premenováva podľa Mojša na Mojšovce.

Získava majetky Marek z Okoličného. Rod Okoličániovcov sa stáva jediným vlastníkom Okoličného.

Vymedzenie chotára vitálišovského majetku ležiaceho pri ceste zo Smrečian do Podhorian. Prvá písomná zmienka o zaniknutej osade Podhorany.

Husiti vypálili Okoličné, časť obyvateľov s nimi odišla. V tomto období Michal Okoličáni, aby prilákal do obce nových osadníkov, poskytuje im určité výsady a práva odvodené od mestských práv Nemeckej Ľupče. Poddaní si môžu slobodne voliť richtára a prísažných, ktorí majú i súdne právomoci. Poddaných oslobodil na osem rokov od daní a poddanských povinností, okrem vyvážania hnoja.

Spomína sa kaplnka sv. Kozmu a Damiána, ktorá patrila do farnosti Sv. Mikuláša.

V tomto roku poddaní už mali určité povinnosti voči zemepánovi. Platili mu spoločne 24 zlatých na Jána a Vianoce, na Michala odovzdávali 24 kapúnov a na Vianoce 48 kapúnov alebo 240 vajec.

Kaplnka sv. Kozmu a Damiána sa stáva samostatným farským kostolom na žiadosť Michala Okoličániho.

Postavili nový gotický kostol na mieste staršieho objektu, z ktorého sa zachovala iba veža. Pri kostole bol postavený kláštor františkánov, škola a nemocnica.

Niektorí členovia rodu Okoličániovcov prechádzajú na evanjelickú vieru. Po roku 1565 prechádza kostol v obci do rúk evanjelikov.

V Okoličnom vzniká evanjelická škola a vyššie gymnázium. Vyučujú tu významné osobnosti.

Kuruckí vojaci pod vedením Gašpara Okoličániho vyplienili kostol, gotickú výzdobu povyhadzovali a podpálili.

Obec zasiahla veľká povodeň, zobrala domy a značne poškodila kostol a kláštor.

V obci je postavený Kubínskovský kaštieľ. Občania sa pokúšajú venovať hrnčiarstvu. V okolí je však nevhodná hlina. Začínajú sa páliť tehly.

Posviacka evanjelickej zvonice a zvonov v dedine, ktorej sa zúčastnil aj významný predstaviteľ evanjelickej cirkvi biskup Jur Janoška.

Reštaurovanie kostola sv. Petra z Alkantary a kláštora z výnosu zbierky 44000 zlatých.

Z kostola sú odvezené zvony a medené píšťaly z varhanov. Využili ich na vojnové účely.

Maďarská učiteľka Gizela Vasková odovzdáva školu do rúk školského inšpektora Miloša Janošku.

Voľby do poslaneckej snemovne. Výsledky: Hlinkova slovenská ľudová strana - 125 hlasov, Slovenská národná strana - 70 hlasov, Republikánska strana zemědelského a maloroľníckeho ľudu - 62 hlasov. Spolu volilo 274 mužov a 267 žien.

V obci sa objavili prvé rádioprijímače, v roku 1930 ich už vlastnilo 10 občanov.

Obec uzatvorila so Stredoslovenskou elektrárenskou spoločnosťou zmluvu o elektrifikácii obce. V dedine sa koná veľká rímsko-katolícka púť, ktorej sa zúčastní 6000 veriacich, prehovorí aj Andrej Hlinka. V obci vypukol veľký požiar, zhoreli hospodárske stavy a humná Jánovi Sedliakovi - Slávikovi, Adamovi Kubínovi a Jánovi Okoličánimu.

Konajú sa voľby do poslaneckej snemovne. Výsledky: KSČ - 165 hlasov, HSĽS a SNS (autonomistický blok) - 100 hlasov, Agrárna strana - 78 hlasov.

V obci je postavený Obchod budúcnosť. Začína pôsobiť svojpomocný poisťovací spolok.

Nezamestnaní v obci (50-60) sa zúčastňujú na verejnoprospešných prácach. Podieľajú sa na regulácii Váhu. V obecnej knižnici, ktorá má 98 čitateľov sa nachádza 239 zväzkov kníh.

Podľa sčítania v obci žije 1049 obyvateľov, z toho 674 evanjelikov, 354 katolíkkov, 35 Židov a 5 Čechov.

Evanjelická cirkev odkupuje od pozostalých po kupcovi Hadaščekovi budovu, ktorá v súčasnosti slúži ako evanjelická modlitebňa a pravidelne sa tu konávajú Služby božie.

V škole sa konajú oslavy k 80. výročiu založenia Matice Slovenskej. Prvé deportácie Židov v obci.

Okoličnianski dobrovoľníci pod vedením čatára Petra Bartku sa zapájajú do protifašistického odboja a SNP. Bojujú v okolí Kežmarku a Popradu, potom sú zadelení do rôznych partizánskych skupín. Počas vojny padli Ján Šimkurát, Michal Broska, Ján Konfál, Ján Lazišťan, Michal Tekel, Michal Janoška, Jozef Ziterbart, v koncentračnom tábore zahynuli mnohí občania židovského pôvodu - Jozef Neufeld, Ernest Lõvy a mnohí ďalší.

Po rekonštrukcii začína slúžiť kaštieľ Okoličániovcov ako kultúrny dom.

Obec postihla povodeň, ktorá napáchala rozsiahle škody najmä na cestnej komunikácii.

JRD Okoličné sa osamostatňuje. Do užívania je odovzdaná nová škola, ktorú navštevuje 497 žiakov aj z okolitých obcí.

V obci pri kaštieli je vybudované prírodné klzisko. Je osvetlené, má vlastné polievacie zariadenie a drevené oplotenie.

Obec postihla povodeň, ktorá bola síce menšia, no aj tak napáchala škody na majetku obyvataľov.