Divadlo v Okoličnom     Divadlo v obci sa začalo hrávať až po 1. svetovej vojne a to zásluhou čitateľského spolku VATRA. Členovia tohto spolku nacvičovali prvé hry v krčme u Jána Devečku alebo u Janekov. Vedúcou osobnosťou bol Ján Revaj, ale hrával i Jozef Neufeld, Matej Droppa a ďalší. Na Vianoce roku 1935 zahrali okoličnianski ochotníci veselohru od Lužanskej v troch dejstvách "Trikrát svadba". Hrali v nej Irena Droppová, Marienka Bartková, Ružena Petrovská, Žofia Laučíková, Jozef Bobrovčan, Mišo Revaj, Jozef Štetina, Peter Devečka. Divadelní ochotníci v Okoličnom mali v svojom repertoári najmä komédie od Jána Chalupku a Ferka Urbánka.     Vo februári 1938 sa predstavili hrou Igmadský klerik. Príchodom učiteľa Bobáka v roku 1939 sa začalo v obci hrávať detské divadlo. Deti nacvičovali jednodejstvové hry, napríklad na Vianoce 1940 to boli hry Snehulienka a trpaslíci, Jezuliatko a starší žiaci zahrali hry Čo chudobnému dáš, Bohu dáš, Zlá macocha a Trpaslíci. V nasledujúcom roku deti zahrali hry Ako sa Mišo premenil a Cnosti Vianoc.     Po vojne sa mládeži začína venovať učiteľ Miloslav Piovarči. Už na Vianoce 26. decembra 1945 Združenie evanjelickej mládeže predviedlo hru Ivana Stodolu Čaj u pána senátora, ktorú režíroval práve učiteľ Miloslav Piovarči. Katolícka mládež sa v roku 1946 predstavila hrou s náboženskou tematikou Sirota z Lúrd a Mučeník z Mexika. Režisér Piovarči s evanjelickou mládežou naštudoval tiež náboženskú hru Ján Krstiteľ. V roku 1947 školská mládež zahrala rozprávku Zimný Kráľ. V tom istom roku katolícka mládež pod vedením Jána Uličného zahrala hru Testament.     Po roku 1948 sa ochotníckemu divadlu v obci venovali viaceré organizácie ako Slovenský zväz mládeže, Zväz žien a športovci. Mládežnííci zahrali v roku 1949 hru Terézie Vansovej Trasovisko, réžiu mal. Martin Zelina. V roku 1950 ženy zahrali tiež Vansovej hru Svedomie.     V roku 1957 je adaptovaný kaštieľ Okoličániovcov a v ňom je vybudovaná i divadelná sála s javiskom, čím sa oživí i činnosť ochotníkov. Uvedú sa hrou Jána Hollého Kubo. Réžiu mal vtedajší tajomník MsNV Jozef Kašpar, hrali E. Droppová, Kazárová, Husáriková, Porubjak, Husárik, Pavol Vrlík, Ján Kazár, Braňo Revaj, Zuzana Tekelová, Peter Bartko, Irena Pastrnáková, Emília Bobriková, Viera Sedliaková a Terézia Bočkajová. Okoličnianski ochotnci siahli aj po náročnejšom žánri. V roku 1958 na Vianoce nacvičili hru Petra Zvona Tanec nad Plačom. Športovci v roku 1960 uviedli komédiu Slovo má babička. Tesne pred Vianocami 15. decembra 1960 sa ochotníci predstavili hrou Ďaleká ozvena. V tomto období sa ako výrazná režisérska osobnosť prejavil majmä Jozef Kašpar, ktorý si trúfal nacvičovať i náročnejšie hry, nielen komédie a jednoduché frašky. Už 20. januára 1961 okoličnianski divadelníci zahrali klasickú komédiu Jána Palárika Inkognito. Druhá hra už bola obsahovo náročnejšia, bola to dráma Ivana Stodolu Marína Havranová. Športovci sa i naďalej venovali nacvičovaniu nenáročných hier ako bol napr. Goldoniho Klamár alebo Sedliacka Láska. Treba povedať, že herecký súbor sa nemenil, stále hrali tí istí herci a to sa týkalo i športovcov. Z výťažku z divadelných predstavení si kupovali majmä športovú výstroj.     Zlatým obdobím okoličnianskeho divadelníctva bolo obdobie konca päťdesiatych rokov a začiatku šesťdesiatych rokov, potom nastal útlm. Divadlo v dedine vzkriesil učiteľ Jozef Moravčík. Veľké úspechy dosiahol z detským divadlom. V roku 1964 so žiakmi okoličnianskej školy nacvičil hru Huncút Klimko. V roku 1966 deti zahrali Princeznu so zlatou hviezdou. O dva roky neskôr to boli hry Začíname žiť a Smoliarka. V roku 1969 sa predstavili hrou Šípová Ruženka a v nasledujúcom hrou Zázračný salaš. Jozef Moravčík sa venoval i réžii hier pre dospelých. Okoličnianski ochotníci pod jeho vedením zahrali zaujímavé tituly: Bacúchovie dvor, Sedliacka láska, Návrat do života, Páva od Boženy Slančíkovej - Timravy. Moravčík sa tak stal najplodnejším okoličnianskym režisérom. Posledná Moravčíkova inscenácia bola vydarená komédia Ulička.     V druhej polovici osemdesiatych rokov sa mladí ľudia z Okoličného, bývajúci v Liptovskom Mikuláši, rozhodli vzkriesiť divadlo v okoličnianskom kaštieli. Boli to Igor Turza a Peter Vrlík ml., pridali sa aj dievčatá Mirka Laučíková, Lenka Hajduchová, riaditeľka MŠ Elena Krajčírová. Ako posily prišli mládenci z L. Mikuláša - bratia Žiaranovci a bratia Balcovci. Mladí sa uviedli hrou Petra Vrlíka ml. Búrlivák Janko. Bola to životopisná hra o básnikovi Jankovi Kráľovi a úrivky z nej uviedla i Slovenská televízia v cykle Revue Slovensko. Mladí Okoličania naštudovali ešte hru pre deti Kráľ Drozdia brada. Je to zatiaľ posledná hra, ktorú v Okoličnom divadelníci zahrali.